Volby 2013

Neformálny životopis

Neformálny životopis

Narodil som sa 20. februára 1953 v Košiciach (Fotka 1). Otec bol stavbyvedúcim Pozemných stavieb, mamka pracovala v predajni Drogéria. (1a) S rodičmi som od narodenia býval v Moldave nad Bodvou, v roku 1958 sa narodil môj mladší brat Pavol. (Fotky 2, 3,4)


Tu som chodil do škôlky a navštevoval som tu aj základnú školu slovenskú. Bol som dobrým žiakom, patril som medzi tých, ktorí sa ľahko učili. Mal som rád hlavne matematiku, fyziku, zemepis. Ale poradil som si aj s jazykmi, či s telesnou výchovou. Stovku som behal za 12.8 a preskakoval som kompletnú švédsku bedňu. Kto by to teraz o mne povedal? (Fotky 5,6)


 V posledných ročníkoch ZŠ som hral futbal za dorastenecké mužstvo Moldavy, za školu, aj za vtedajší Dom pionierov a mládeže. Je dobre si na to zaspomínať. (Fotka 7)


Stredoškolské štúdiá som absolvoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach v rokoch 1968 až 1972. Elektrotechniku som si obľúbil, no najviac ma zaujala technika slaboprúdu. Tak ako štúdium aj maturitu som zvládol s vyznamenaním. Počas strednej školy som sa začal venovať vážnejšie aj svojmu celoživotnému koníčku – fotografovaniu. Naša trieda bola v Košiciach prvá, ktorá mala na maturitnom table farebné portréty – v roku 1972 to ešte nebolo jednoduché. Stálo nás to dva týždne roboty v tmavej komore. (Fotky 8,9,10,11,12,13)


Po úspešnom štúdiu na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej ma v roku 1972 prijali na Elektrotechnickú fakultu Českého vysokého učení technického v Prahe. So študentmi, ktorí neboli z Prahy, sme prvé dva ročníky absolvovali v krásnom stredočeskom mestečku, v Poděbradoch. Myslím, že tieto dva roky mi dali veľmi veľa. Pedagógovia nás mali za kolegov, vychovávali nás nielen odborne, ale aj ľudsky, naučili sme sa samostatnosti, viedli nás k zdravému sebahodnoteniu, vypestovali v nás zdravé sebavedomie. Pre mladého človeka to bolo veľmi dôležité.


Od tretieho ročníka sme už študovali v Prahe. Mojim odborom boli elektronické počítače. O nich sme sa učili všetko, ich elektroniku, programovanie, matematické modely, prekladače. Ale o PC sme vtedy ešte nevedeli, s nimi som sa zoznámil a naučil používať až v zamestnaní. Promoval som v roku 1977. (Fotky 14,15)


V Prahe som sa aktívne zapájal do práce Klubu maďarských študentov – Ady-klub-u. Pomáhali sme študentom stredných škôl zo Slovenska, nájsť v Čechách vhodné školy k štúdiu v požadovanej odbornosti. Odtiaľ sme taktiež zorganizovali aj prvé letné cyklistické túry študentov po Slovensku, ktorých tradícia trvá dodnes. (Fotka 16)


Po ukončení štúdia som sa vrátil do rodného mesta Moldava nad Bodvou a nastúpil som  do zamestnania v Cementárni Turňa. Pracoval som na počítači, ktorým sme riadili proces výroby cementu. Striedali sme sa na tri zmeny. V roku 1985 som na základe úspešného  konkurzu nastúpil do práce v Košiciach ako vedúci výpočtového strediska vo výskumnom ústave Inorga. Práca v tomto ústave mi dala veľa po odbornej stránke, ale aj spoločensky a politicky. Pracovalo tu niekoľko aj teraz v politike známych ľudí, veľa sme hovorili aj o spoločenskom dianí, a pretože naše riaditeľstvo bolo v Prahe, aj dianie roku 1989 nás zastihlo o niekoľko dní skôr, a tak boli pracovníci Inorgy v roku 1989 medzi prvými na ulici ( dodatok – manifestácia????).


Moje spoločenské aktivity do roku 1989 sa točili hlavne okolo Csemadoku. V roku 1978 som založil v Moldave dodnes fungujúci Klub Szepsi Csombor Mártona, niekoľko rokov od roku 1978 som bol predsedom Miestnej organizácie Csemadoku, organizoval som známe vzdelávacie tábory v Novej Stráži pri Komárne a hlavne v Drienoveckých kúpeľoch. Vzdelávali sme sa tu v literatúre, spoločenských vedách, histórii, v tradíciách a hlavne v opozičnej politike. V týchto táboroch trávili dovolenky celé rodiny, v roku 1989 stanovalo v drienovskom tábore viac než 600 ľudí. (Fotky 17,18,19)


V roku 1979 som sa oženil. Moja bývalá manželka Helena pochádzala z Lipovníka. Narodili sa nám dve deti, dcéra Judita v roku 1981 a syn Štefan v roku 1983, ktoré už medzičasom vyrástli a doštudovali. Dcéra ukončila štúdium na Univerzite Corvinus v Budapešti, syn na Vysokej škole verejnej správy v Košiciach. Žiaľ naše manželstvo neskončilo šťastne, v roku 2004 sme sa rozviedli. (Fotky 20, 21)


V komunálnych voľbách v roku 1990 som bol zvolený za primátora mesta Moldava nad Bodvou. Tento fakt zmenil úplne môj život, moju odbornosť, moje aktivity.  Prácu primátora som od prvej chvíle ponímal ako službu mestu a jeho obyvateľom. Som presvedčený, že to je tajomstvom toho, že túto prácu môžem vykonávať dodnes, že mi obyvatelia mesta dôverujú a päť volebných období za sebou ma poverili výkonom tejto funkcie.  (Fotka 22)


Od začiatku som sa do práce v samospráve zapojil aj na celoslovenskej úrovni. Od roku 1991 až doteraz som bol členom Predsedníctva ZMOS, kde som vykonával funkciu predsedu sekcie informatiky a štatistiky. Združením miest a obcí Slovenska som bol poverený zastupovať záujmy samosprávy počas niekoľkých rokov v Rade vlády pre informatiku, dodnes som členom dvoch tematických komisií RVI. Z poverenia Rady ZMOS som členom Predstavenstva spoločnosti ISOMI a.s., ktorá bola založená na rozvoj informatizácie samosprávy.


V roku 2007 som bol Radou ZMOS zvolený za jedného zo štyroch zástupcov slovenskej samosprávy vo Výbore regiónov v Bruseli. (Fotka 23) Pracujem tu v komisii COTER pre politiku územnej súdržnosti a v komisii ENVE pre životné prostredie, klimatické zmeny a energiu. Poznatky, ktoré medzi vrcholovými predstaviteľmi európskej samosprávy získavam, určite dopomôžu aj k tomu, aby som svoju prácu pre rozvoj mesta vykonával ešte lepšie, v súlade s európskymi skúsenosťami a trendmi. Na regionálnej úrovni vykonávam funkciu predsedu Združenia miest a obcí Údolia Bodvy.


Počas mojej práce v samospráve sa mi dostalo aj iných uznaní. Za jedno z najpodstatnejších považujem to, že v roku 2006 som bol na VI. Celosvetovom kongrese maďarských starostov ocenený Striebornou reťazou starostov (Fotky 24,25), ktorú kuratórium udeľuje každé dva roky za prácu vykonanú pri rozvoji spoločenstva jednému starostovi z Maďarska a jednému starostovi mimo územia Maďarskej republiky.
 

Veľmi si cením aj uznanie, ktoré sa mi dostalo za autorstvo projektu Komplexná informatizácia obcí Údolia Bodvy, ktorý sme podávali cez KSK. Tento projekt odzrkadľuje našu snahu koncepčne riešiť určité úlohy – v tomto prípade informatizáciu – všetkých obcí údolia Bodvy. Tento projekt bol ocenený v roku 2006 na celoštátnej konferencii ITAPA 2. cenou v súťaži o najlepší IT projekt. (Fotka 26)


Do funkcie primátora mesta som bol volený ako kandidát strany Spolužitie, po zlúčení maďarských politických subjektov ako kandidát Strany maďarskej koalície. Aj svoje politické pôsobenie som spájal vždy s touto politickou stranou. Od roku 1998 doteraz som bol členom Republikového predsedníctva SMK, od roku 2003 som bol predsedom Rady pre verejnú správu a od roku 2006 som vykonával funkciu podpredsedu SMK pre verejnú správu. Z poverenia SMK som členom slovensko-maďarskej medzivládnej komisie pre otázky menšín a taktiež členom komisie pre cezhraničnú spoluprácu. V súčasnosti som členom Rady SMK pre regionálny rozvoj. Taktiež z poverenia SMK som bol v rokoch 2002-2008 členom Kuratória Duna TV a v rokoch 2002-2007 členom Redakčnej rady denníka Új Szó. (Fotky 27,28,29)


Cezhraničným rozvojom som sa zaoberal aj ako činiteľ Karpatského Euroregiónu. Pracujem dodnes ako člen medzinárodnej rady tohto päťstranného zoskupenia, do roku 2002 som bol predsedom slovenskej časti, odvtedy zastávam funkciu podpredsedu slovenskej časti Euroregiónu Karpaty.


Regionálnou politikou som sa zaoberal v rokoch 2001–2009 aj ako poslanec Košického samosprávneho kraja. V prvom volebnom období 2001-2006 som bol predsedom poslaneckého klubu SMK-ANO-SDKÚ-SMER zastupiteľstva KSK, v druhom volebnom období som spolupredsedom poslaneckého klubu SMER-SMK-Nezávislí. Od roku 2001 som bol predsedom Komisie cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce Zastupiteľstva KSK. V súčasnosti som členom Komisie Zastupiteľstva KSK pre regionálny rozvoj.


Ako primátor mesta, z poverenia Mestského zastupiteľstva zastupujem mesto v Predstavenstve TEHO Moldava a.s., ktoré zabezpečuje v Moldave vykurovanie bytových domov a inštitúcií a taktiež v Predstavenstve Moldava park a.s., ktoré bolo založené na zabezpečenie zriadenia priemyselného parku v Moldave n/B.


V roku 2004 som sa oženil druhýkrát. Moja manželka Jana pracuje na Mestskom bytovom hospodárstve. Z tohto manželstva sa nám narodila dcérka Edina, ktorá v tomto roku navštevuje 2.ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Moldave nad Bodvou. (Fotky 30,31,32,33,34,35,36,37)