Volby 2013

Môj domov

Môj domov

Ak vyslovíme slovko domov, znie nám úplne obyčajne, bez toho, aby sme sa nad ním hlbšie zamysleli. Pre mňa je domov najdôležitejšie miesto na zemi. Možno by som povedal, že domov je tam, kde má človek svoje srdce. Domov je miesto, v ktorom bývame so svojimi najbližšími, je to prístav, ktorý v nás vyvoláva pocit istoty, bezpečia  a rodinnej pohody. V širších súvislostiach je domov miesto, kde žijeme so svojimi spoluobčanmi, susedmi, priateľmi a taktiež aj miesto (štát), ktorého zákony aj pre nás platia, kde politika a riadenie má dopad aj náš život.

Domov - obydlie

Prvý pojem domova – obydlia je pre mňa celoživotne spätý s rodinným domom na Záhradnej ulici v Moldave nad Bodvou. Tu som žil spolu so  svojimi rodičmi od šiesteho roku svojho života ( predtým sme žili v dome starých rodičov na Hlavnej ulici ). Tu som sa hrával s bratom a s mojimi kamarátmi, tu som si  zakladal rodinu, tu som žil a žijem naďalej aj so svojimi deťmi. Každá izba, každý kútik, každý maličký detail má svoj zmysel. Sú tu všetky moje spomienky, zvyky, atmosféra, vôňa mojich rodičov, mojich detí, všetko pekné a príjemné, ale aj to, čo v nás zanechá bolesť a smútok. Tento domov je aj pocit istoty a stability. Je mojou túžbou, aby si  aj moje deti toto obydlie vážili a ctili, aby v ňom žili naďalej a aby v ňom videli istý, pevný bod v rozbúrenom mori života.

Domov – mesto, v ktorom žijem

Domov, mesto – Moldava nad Bodvou mi priľnulo k srdcu. Tu som sa prvýkrát nadýchol, urobil prvý krôčik, tu som pracoval podstatnú časť svojho života. Tak ako zamilovaný človek neustále rozmýšľa o svojej milej a  všade, kde chodí, premýšľa o tom, čo by pre ňu vedel urobiť, tak som sa aj ja snažil vždy do Moldavy priniesť niečo nové, nejaký nápad, nejakú novotu na zlepšenie života tu bývajúcich ľudí.

Myslím si, že môžem bez obáv povedať, že Moldava – náš domov – je miesto, kde sa žije dobre, dennodenne tu pripravujeme podmienky pre lepší život nielen našim deťom, študentom, športovcom, ale aj starším a chorým ľuďom. Je mi veľmi blízky citát Marca Tulia Cicera: „ Dejiny sú svedkom času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľom života a poslom minulosti.“

Možno my Moldavčania niekedy ani nevidíme alebo nechceme vidieť to, čo sa v Moldave urobilo,  v čom všetkom Moldava napredovala, ako sa zveľaďovala, čo sa krôčik po krôčiku zmodernizovalo, čo pribudlo, čo sa opravilo alebo čo sme skrášlili. Niekedy nemáme možnosť veci porovnávať, alebo chceme silou mocou porovnávať neporovnateľné. Niekto možno tvrdí, že v meste to, či ono chýba, že by niektoré veci mohli byť riešené ináč, že keby oni mohli na mieste poslancov mestského zastupiteľstva, či primátora rozhodovať, uprednostnili by iné hodnoty, iné priority. Koľko ľudí, toľko názorov. Som však presvedčený, že v konečnom dôsledku by si každý uvedomil, akú obrovskú zodpovednosť nesie na svojich ramenách. Preto sme z najlepšieho presvedčenia, s vidinou perspektívy ďalšieho rozvoja, premysliac veľa náväzností a súvislostí, rozhodovali takto, uprednostnili sme aktivity, ktoré sme počas rokov v meste realizovali a uskutočňovali sme ich v poradí, v akom nám to umožňovali okolnosti, finančné možnosti mesta, podmienky využívania európskych fondov, a občas aj okolnosti vynútené prírodou, či napríklad ekonomickou krízou.

Som presvedčený, že sme vo všetkých veciach volili citlivý a tolerantný prístup, kde na prvom mieste stáli záujmy nášho mesta, našich obyvateľov. Som veľmi rád, že mesto nie je zaťažené žiadnou kauzou či škandálom. Podarilo sa nám udržať ekonomickú stabilitu mesta, aj politickú stabilitu Mestského zastupiteľstva. V našom meste, v našom spoločnom domove žijú svorne príslušníci viacerých národností, Slováci, Maďari, Rómovia.

Keď hovorím o domove, o pocite hrdosti na naše krásne mestečko, nedá mi nespomenúť niečo, čo síce nie zásluhou mesta, ale my Moldavčania sme právom na to hrdí. Je to moldavský futbal, ktorý v posledných rokoch dosiahol výsledky, aké ešte Moldava nikdy nezažila. Moldava hrá I. ligu. Je to vynikajúci úspech celého tímu.

Želám si, aby sa v našom meste darilo tímovej spolupráci a aby tu vždy vládlo priateľské prostredie, do ktorého sa budeme všetci radi vracať.

Domov - štát

Domov – štát, v ktorom žijem, je pre mňa tiež veľmi dôležitým miestom na Zemi. Jeho zákony dodržiavam, v jeho realite žijem so svojimi blízkymi, svojou politickou, nad miestnou činnosťou sa snažím o to, aby podmienky života v tomto štáte boli lepšie, aby občania tohto štátu boli spokojnejší, aby sa cítili ako plnoprávni, plnohodnotní občania. Je mojim politickým presvedčením, že tolerantné spolunažívanie väčšinového a menšinového obyvateľstva štátu, ale aj mesta je nevyhnutnou podmienkou spokojnosti všetkých občanov, podmienkou rozvoja spoločenstva štátu, či mesta. Aktivity v tejto oblasti politiky sú jednou z mojich politických priorít.