Volby 2013

Hodnoty

Keď som začal písať tento text, sám som si položil zopár otázok, o ktoré sa s Vami rád podelím. „Čo sú to životné hodnoty? Nie sú odpovede na túto otázku dané spoločnosťou, právom, zvyklosťami? Môžu byť vôbec odpovede na otázky hodnoty v ustálenej spoločnosti rôzne pre rôznych ľudí? Naozaj sme sa už odtrhli od dôb, keď nám hodnoty nadiktovali a každý sme museli vyznávať vernosť k tým istým hodnotám, cieľom a definíciám?“

Pre mňa je pojem hodnota v prvom rade definíciou toho, podľa čoho budem rozmýšľať, podľa čoho zoradím svoje priority, podľa čoho sa budem správať. Je samozrejmé, že moje hodnoty sa vytvárajú v prostredí, ktoré ma obklopuje, v súčasnosti, na tomto geografickom mieste, v tomto spoločenskom a politickom prostredí. Hodnôt je v každom človeku veľa. Podľa nich môže každý jednotlivec reagovať na výzvy života, na životné situácie, do ktorých sa človek dostane, či už v súkromnom, alebo v pracovnom prostredí.

Ak premýšľam o svojich hodnotách, ktoré riadia moje správanie sa, premýšľam o sebe. Aký som, čoho som a čoho nie som schopný, čo riadi moje myšlienkové pochody, čo je mojim prvoradým cieľom v živote. A potom aj podľa toho hodnotím svoj život, dosiahnuté výsledky, úspechy či neúspechy, spokojnosť, či nespokojnosť s vlastným životom. A tu už zachádzame do sveta bezhraničného subjektivizmu, do sveta pre „normálneho“ (rozumej priemerného, konvenčného) človeka niekedy až nepochopiteľných záverov, reakcií či posúdení. Každý z nás asi pozná vo svojom okolí ľudí strádajúcich, ktorí sú šťastní práve svojou neviazanou voľnosťou, a ľudí bohatých a nešťastných, lebo ich zväzuje práve  bohatstvo.

A taktiež si myslím, že hodnoty sa v človeku vytvárajú dlhodobo doma, rodičmi, detstvom, výchovou, vplyvmi našich učiteľov, cirkvami, náboženstvom, priateľmi. Ozajstné hodnoty sa nedajú meniť zo dňa na deň. Nedá sa povedať, že oddnes mám hodnoty iné, než som mal včera tak, ako sa nemôžem otočiť sám sebe chrbtom. Takže keď hovorím o mojich ozajstných hodnotách, tak hovorím o cieľoch a regulatívoch pre moju osobu, ktorými sa snažím riadiť svoj život tak, aby som sa mohol pozrieť do zrkadla bez toho, aby som sa zhrozil, aby „pred“ a „v“ zrkadle nestáli dvaja úplne rôzni ľudia!

Mojimi hodnotami v živote nikdy neboli veci. Za najpodstatnejšie hodnoty v živote som považoval vždy hodnoty duševné, nehmatateľné. Ozajstnými hodnotami sú pre mňa láska, priateľstvo, viera v Boha, zdravie a starostlivosť – rodičovská, priateľská, ale aj sociálna. Určite by som vo svojom rebríčku hodnôt tieto postavil na prvé miesto. Mojou životnou hodnotou je aj schopnosť mať rád svoju prácu - či už predtým ako informatik, alebo posledných 20 rokov vo funkcii primátora mesta. Toto sa dá robiť dobre len s láskou a oduševnením.

Hmatateľné veci som nikdy za ozajstné hodnoty nepovažoval. S presvedčením vyznávam, že „človeka si nikto nebude pamätať podľa toho, koľko zanechal na svojom účte, prípadne koľko mal nehnuteľností – čo všetko za život získal...V pamäti môžeme zostať tým, akú brázdu vyorieme, čo vytvoríme, čo ľudí okolo nás naučíme, koľko lásky rozdáme, komu a ako pomôžeme, .....“.

Nikdy som neprepadol mamonu a veci ako peniaze, dom, auto, šperky som nikdy nepovažoval za hodnoty, bez ktorých sa nedá žiť. Uznávam, že sú potrebné, že zľahčujú život človeka, že môžu byť dokonca nástrojom k dosiahnutiu ozajstných hodnôt, ale samy takýmito hodnotami nie sú. Nikdy by som lásku, priateľstvo či vieru nevymenil alebo nezradil za peniaze, ale rád obetujem hocijaké vecné hodnoty, ak pociťujem lásku, priateľstvo, ak pociťujem starostlivosť o môj osud, alebo ak viem dávať ja starostlivosť svojim deťom, blízkym a priateľom.

Podobne by som charakterizoval pojem moc. Moc môže byť prínosom, ale aj veľkým nebezpečím, pokiaľ by ju jedinec začal zneužívať na veci osobné. Ja ponímam moc ako schopnosť riadiť veci, ako autoritu, ktorú človek jednak môže rokmi vybudovať, získať svojimi postojmi, odbornosťou – je to určitá forma uznania okolitou spoločnosťou. Moc sama o sebe neexistuje - tento pojem môže fungovať len vo vzťahu k iným. Vo vzťahu k človeku, ktorý pracuje v spoločnosti a pre spoločnosť je možno lepšie používať pojem autorita. Je dobré, ak niekto, kto chodí riešiť problémy ľudí, problémy mesta požíva určitú autoritu. Ja som si takúto autoritu za svoje pôsobenie v samospráve vybudoval a tá je jedným z dôvodov úspechov mesta. Som rád, že Moldava je jednou z najúspešnejších samospráv na Slovensku.

K tomu, aby sme tieto výsledky vedeli dosiahnuť, bolo treba tej autority, toho uznania, ktoré som si svojou prácou a prácou celého tímu, ktorý v prospech rozvoja mesta pracoval, vybudoval. Je dobré, ak niekam prídem, vedia o tom, kde Moldava je, vedia o tom, čo sme už urobili, vedia o tom, že sme spoľahliví partneri, vedia o tom, že sme verní svojim princípom a ku svojim priateľom. Vedia o tom, že mesto je stabilné – finančne aj politicky – a to je dôležité posolstvo pre našich potenciálnych partnerov. Toto sú veci, ktoré robia Moldavu silným mestom. Tí, ktorí dnes tieto výsledky, túto stabilitu mesta spochybňujú si neuvedomujú, že sami spochybňujú spoľahlivosť mesta ako partnera a tým sa sami oberajú o to pozitívne, ktoré mesto Moldava všade dookola vyžaruje.

 

So svojim životom som vysporiadaný. Mám svoje hodnoty, ktoré ma riadia a rovnako mám aj svoje hranice určené týmito hodnotami, ktoré ma nepustia ďalej. Od kedy pracujem vo verejnej správe, sa môj život odvíja pred očami verejnosti. Môj plat sa schvaľuje verejne na

Zastupiteľstve tak, že to môže cez priame vysielanie vidieť a sledovať každý občan mesta. Ja a rovnako aj poslanci Zastupiteľstva odovzdávame každoročne majetkové priznanie, ktoré je tiež verejným dokumentom. Vlastním rodinný dom, osobný automobil, ktorý sa  nevymyká bežnému štandardu. Som spokojný s tým čo som v živote dosiahol, napĺňa ma práca, ktorú robím, teším sa z detí, ktoré sú mojím šťastím.

A musím priznať aj to, že nie všetky – pre mňa dôležité hodnoty - sa mi podarilo dosiahnuť alebo udržať. Nepodarilo sa mi udržať pokope rodinu, čo je možno najväčšou prehrou môjho života. Ale zachoval som si dôveru svojich detí, som rád, že som sa mohol podieľať a že sa podieľam na ich výchove, som rád, že sa radi vracajú do rodičovského domu. Mám z nich obrovskú radosť. A to je hodnota, pre ktorú sa oplatí žiť. Som vďačný za každú chvíľu, ktorú trávim s deťmi spolu.

Ľudia v Moldave ma poznajú a ja im ďakujem im doterajšiu dôveru, ktorú mi prejavili. Aj ja Moldavčanom verím. Verím v to, že vedia spoznať ozajstné hodnoty, že si vedia ceniť vykonanú prácu, verím v to, že chcú, aby sa mesto naďalej rozvíjalo takým tempom, akým sa rozvíjalo doteraz.